V nedeľu 27. augusta 2023 vo veku 76 rokov zomrel v Bratislave po dlhšej ťažkej chorobe doc. MUDr. Alojz Rakús (*14.V.1947 – †27.VIII.2023), významný slovenský lekár – psychiater, angažovaný kresťan a široko rozhľadený intelektuál. Z pohľadu viery a kritického rozumu mimoriadne hlboko konfrontujúci kľúčové kultúrne i vedecké fenomény a výzvy našich čias. Uznávaný klinický a vysokoškolský pedagóg, dekan Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, dlhoročný vedúci katedry psychiatrie a prednosta psychiatrickej kliniky, podieľal sa na špecializačnej príprave generácií slovenských lekárov – špecialistov v psychiatrii. Bol obetavý v starostlivosti o svojich pacientov, až do krajnosti. Ochotný pomôcť, ako len vedel, každému, kto sa na neho s dôverou obrátil. Po novembri 1989 sa ako kresťan pozoruhodným spôsobom angažoval vo vrcholovej politike. Bol poslancom ponovembrového Česko-slovenského federálneho zhromaždenia, neskôr aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. V dvoch funkčných obdobiach pôsobil ako slovenský minister zdravotníctva. V tom čase sa zaslúžil o presadenie viacerých pozitívnych zmien a predtým nevídaných odborných aktivít, vrátane konania dvoch mimoriadnych medzinárodných kongresov za život v Bratislave (1991 a 1992). Inicioval založenie Centrálnej etickej komisie Ministerstva zdravotníctva, ako aj založenie a právnu úpravu fungovania systému etických komisií na Slovensku. Predložil jeden z prvých zmysluplných legislatívnych návrhov na umenšenie zla umelého potratu na ponovembrovom Slovensku. Umožnil špecializačnú prípravu lekárov – gynekológov bez „povinnosti“ vykonania umelého potratu. Svoje encyklopedické vedomosti využil aj na odbornú prípravu úspešného vystúpenia slovenskej delegácie na Káhirskej konferencii o populácii a rozvoji (ICPD, 1994). Bol dlhoročným predsedom Zväzu kresťanských lekárov a zdravotníkov, obľúbeným prednášateľom, školiteľom, diskutérom, vyhľadávaným a rešpektovaným odborným poradcom v otázkach medicíny, ale aj filozofie, zvlášť etiky a bioetiky, teológie, literatúry, umenia a rozlišovania početných intelektuálnych a kultúrnych prúdov súčasnosti. Nebál sa verejne vystúpiť, slovom i písmom, na obranu nepokrivenej pravdy a ochranu každého ľudského života. Bol mnoho rokov rešpektovaným členom – znalcom Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS a Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve. Patril medzi zakladajúce osobnosti Slovenskej spoločnosti pre zodpovedné rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu. Bol milujúcim manželom a otcom. I starým otcom. A naskrze dobrým, skromným, citlivým a láskavým človekom. Významnou, i keď v našich podmienkach zjavne nedocenenou kresťanskou osobnosťou nevšedného intelektuálneho i duchovného formátu. Poctivo a skromne sa snažiacou o ozajstnú svätosť života. Nech odpočíva v pokoji! (J.G.)